Stupava v minulosti a dnes
V Stupave sa organicky snúbi dávna história so živou realitou súčasnosti.
Počiatky osídlenia územia dnešnej Stupavy siahajú až do neolitu. Nechýbajú nálezy tzv. kanelovanej keramiky – čo pred tisícročiami zrejme predurčilo neskoršiu tradíciu stupavského džbankárstva.
Staršia doba bronzová poskytla svoj odkaz v podobe hromadného nálezu bronzových predmetov.
Aj ďalšie vývinové fázy zanechali svoj odkaz ľuďom ďalších vekov: tzv. halštatské žiarové hroby, laténske pohrebiská.
Z čias na prelome letopočtov sú to vojenské objekty stanice vzťahujúcej sa na opevnenú hranicu Rímskej ríše Limes Romanus. Neskôr výskyt germánskeho sídliska, ale už z 6. – 9. storočia je archeologickými nálezmi doložené trvalé slovanské osídlenie.
Z obdobia Veľkomoravskej ríše v 9.storočí je to typické slovanské pohrebisko (miestna časť Stupavy – Mást).
Neďaleké zrúcaniny hradu Pajštún pripomínajú situácie z raného stredoveku, keď si tatárske vpády vynútili stavbu systému obranných hradov. Aj priamo v Stupave vznikol v 13. storočí tzv. vodný hrad, ktorý stál na mieste dnešného kaštieľa. Pôvodne Stupava patrila pod panstvo pajštúnskeho hradu, po jeho spustnutí pod panstvo stupavského kaštieľa.
Podľa archívnych záznamov v 16. storočí boli v Stupave štyri mlyny, pivovar, rybník, k čomu v 17. storočí pribudla papiereň a v 19. storočí škrobáreň. Priebežne prekvitalo remeslo, najmä džbankárstvo.
V 20. storočí postavili v Stupave cementáreň. V súčasnosti už neexistuje.
