Kultúrne a historické pamiatky Stupavy
Najstaršie staviteľské pamiatky sú ešte neodkryté pod vrstvou zeminy a čakajú na archeológov. Na povrchu sa zachovali iba zvyšky tehlových múrov rímskej vojenskej stanice z 1. a 2. storočia. Pri vykopávkach sa však našli základy starovekých rímskych vojenských ubikácií a kúpeľov.
Medzi najstaršie pamiatky historickej architektúry patrí pôvodne renesančný kostol sv. Štefana, kráľa, z prvej polovice 17. storočia, neskôr začiatkom 18. storočia barokizovaný a v rokoch 1764 až 1767 rozšírený. Napokon roku 1911 dostal kostol novú vežu. V interiéri sa zachoval pôvodný barokový oltár z roku 1750 s obrazom patróna kostola z 19. storočia. Aj ďalšie zariadenie kostola – bočné oltáre, kazateľnica a krstiteľnica – sú dielom barokových majstrov.
Zo sakrálnych objektov Stupavy hodno spomenúť aj barokovú kaplnku kalvárie z rokov 1709 – 1713 situovanú do svahu na kopci a najmä jej interiér s drevenými rezbárskymi prácami.
Medzi architektonické dominanty mestečka patrí aj pôvodne renesančný kaštieľ postavený v 17. storočí na mieste stredovekého hradu z 13. storočia. Jeho dnešný výzor významne poznačili viaceré stavebné úpravy od baroka, cez klasicizmus až po historizmus 19. storočia. Dnes sa tu nachádza domov dôchodcov.
Starobylú tradíciu má stupavská keramika.
Najstaršie nálezy pochádzajú z neolitu – mladšej doby kamennej. Výraznejší zásah do plynulého vývinu domácej keramiky znamenal príchod habánov na naše územie v 16. storočí, ktorí priniesli svojráznu kultúru remeselnej výroby, kováčstva, spracovania kože, výroby súkna, no predovšetkým keramickej výroby – keramiku, džbankárstvo, majoliku. Habáni – príslušníci radikálnej sekty tzv. anabaptistov, ktorá vznikla roku 1524 vo Švajčiarsku odštiepením od Zwingliho protestantizmu - ušli pred prenasledovaním a usadili sa na južnej Morave a na západnom Slovensku. Budovali si typické usadlosti, tzv. habánske dvory, kde žili akoby v komúnach so spoločným hospodárstvom. Ich keramiku charakterizovala špecifická výzdoba, maľby zvierat a vtákov, vo farebnosti modrá, zelená, žltá, fialová. Istý čas pôsobili habánske a domáce keramikárske dielne vedľa seba, postupne sa však vplyvy vzájomne prelínali.
Kaštieľ v Stupave podstúpil rekonštrukciu. Záber z roku 2007.
Vidno to i na najslávnejšom rode stupavských keramikárov - rodine Kostkovcov, z ktorej vzišli takí majstri ako sochár Jozef Kostka, autor viacerých pamätníkov po celom Slovensku.
Ale Stupavu asi najviac preslávil národný umelec – ľudový keramikár Ferdiš Kostka (1878-1951), ktorého dielu zriadili v Stupave špeciálne múzeum. Práce tohto reprezentanta starej západoslovenskej džbankárskej rodiny spájajúce habánske a slovenské tradície so špecifickou tradíciou rodinnej dielne, sa tešia stále živému záujmu priaznivcov. Osobitnú pozornosť budia jeho figurálne práce, folkloristicky motivované, polievané farebnou glazúrou.
Jeho prínosom bolo povznesenie keramickej výroby z polohy úžitkovej do polohy výtvarno-umeleckej. Najprv pokračoval v šľapajach svojich predkov, najmä starého otca a staršieho brata, ktorých dielňa produkovala v duchu rodinnej tradície a pod silným habánskym vplyvom výrobky úžitkového charakteru – misy, džbány - krčahy, mliečniky a iné nádoby „džbankárského“ remesla.
Až ich pokračovateľ – Ferdiš Kostka vniesol do tejto funkčne zameranej výroby prvok tvorby plastického objektu, ktorého výsledky sú na hranici keramiky a výtvarno-dekoratívneho prejavu. Medzi najznámejšie diela tohto voľného keramikárskeho prejavu patria kolekcie figúr, motivované žánrovým zobrazením života a práce ľudí, ako ich majster poznal práve v stupavskom prostredí (Džbankárska práca, Život roľníka, Zo života vinohradníka, Drevorubači).
Diela tohto svojrázneho umelca a jeho rodná Stupava sa preslávili na svetových výstavách EXPO v Paríži, Bruseli a tešia sa záujmu v domácich umeleckých zbierkach. V Stupave je múzeum Ferdiša Kostku.
